Weimarský stavač

Ďalší povel, ktorý úzko súvisí s povelom „sadni“ je povel „k nohe“. Takisto ako pri predchádzajúcich poveloch je potrebné najprv osloviť psa a následne dať povel. Pri tomto povele takisto je vodítko v pravej ruke a v ľavej si držíme pamlsok, prípadne ak pes potiahne, tak ľavou rukou si pomôžeme.

V praxi to vyzerá tak, že pes je pri ľavej nohe psovoda, vodítko by nemalo byť napnuté, len mierne previsnuté. Ak je napnuté, tak zase je potrebné vodítkom ho trhnúť a pritiahnuť k ľavej nohe a stále chváliť a chváliť za každý krok, ktorý spraví správne a stále opakovať daný povel. Ak sa nesústredí, treba si do ľavej ruky dať pamlsok a oprieť ho psovi o nos. Tým zistí, že ten pamlsok dostane, ale až za to, že keď sa bude sústrediť a povel urobí správne. Pri ukončení každého povelu by mal byť pomocný povel: „sadni“. Ale treba dodržať vždy postupnosť. T. j. meno psa, povel.
Najlepšie sa cvičí keď sa povely striedajú, nie je dobré ak sa do psa stále hustí jeden a ten istý povel. Ale takisto treba zase dodržať postupnosť. Pes musí mať radosť z výcviku a tak treba s ním aj narábať, lebo neskôr sa mu môže výcvik sprotiviť. Zo začiatku by sa po výcviku malo opatrne narábať s povelmi. Denne stačia 3 maximálne 4 povely. Je to pre psa predovšetkým psychická záťaž, nie fyzická. Medzi jednotlivými povelmi, ktoré sa pes ešte len učí je dôležité dožičiť psovi prestávku. Najlepšie je ak ho uviažete niekam na kolík, prípadne o nohu lavičky. Je to kvôli tomu, aby sa pes ukľudnil, oddýchol si a naučil sa čakať sám aj bez psovoda. Takto si zvykne, že ak ho odložíte napr. pri obchode, tak sa nebude nervózne vrtieť, zavíjať a štekať na okoloidúcich.